Počas Druhej svetovej vojny tetovanie stratilo popularitu, keď boli židia tetovaní číslami. V období socializmu tetovania tiež neboli príliš akceptované. Spájali sa s kriminalitou a považovali sa za prejav kriminálnej minulosti. Celkovo boli spoločnosťou zavrhované a netolerované.
Dnes stále existujú zamestnávatelia, ktorí majú voči tetovaniam predsudky. Považujú ich za znak neprofesionality zo strany zamestnanca, najmä ak je viditeľné. Pre niektorých zamestnávateľov môžu tetovania zamlžovať skutočnú hodnotu pracovníka, pretože sa viac sústreďujú na jeho vzhľad než na vzdelanie alebo skúsenosti.
Mnohí pracovníci musia dnes na pracovisku prekrývať svoje tetovania, či už pracujú vo verejnej správe, zdravotníctve alebo iných odvetviach. Je zrejmé, že aj v súčasnosti pretrvávajúce predsudky a stereotypy prekážajú mnohým pracovníkom pri hľadaní zamestnania alebo pri zotrvaní v ňom.
Tetovanie je dnes forma umenia, prejav náboženských presvedčení alebo vyjadrenie osobných hodnôt a myšlienok. Potrvá ešte nejaký čas a niekoľko generácií, kým sa predsudky voči tetovaniu úplne stratia zo spoločnosti a povedomia zamestnávateľov.
V závere je dôležité si uvedomiť, že tetovanie na koži neznamená automaticky nebezpečenstvo alebo zlú pracovnú morálku. Je to len individuálna voľba a prezentácia osobnosti jednotlivca. Pokiaľ tetovania nie sú obsahovo nevhodné, mali by sme ich tolerovať a postupne ich začať vnímať ako bežnú súčasť človeka.