Nie je to tak dávno, čo bola brigáda pre mnohých ľudí prvou pracovnou skúsenosťou, pri ktorej sa snažili zostať čo najdlhšie. Dnes je situácia iná. Brigádnici častejšie skúšajú rôzne pozície, menia zamestnávateľov a hľadajú miesto, ktoré im bude vyhovovať nielen finančne, ale aj ľudsky. Aj preto sa čoraz častejšie objavuje otázka, či nastáva koniec loajality medzi pracovníkmi a firmami.
Za častejšími zmenami však nemusí byť iba snaha nájsť niečo lepšie. Veľa napovie aj to, ako fungujú dnešné brigády. Mnohé firmy vnímajú brigádnikov ako dočasnú výpomoc, no práve tento prístup môže ovplyvniť ich ochotu zostať. Ak človek necíti podporu, nemá jasné informácie alebo nevie, čo sa od neho očakáva, len ťažko si vytvorí väčšie prepojenie s pracovným miestom.
Veľkou témou zostávajú aj brigády a komunikácia. Aj jednoduchá práca môže fungovať dobre, ak má brigádnik jasné pokyny, vie, na koho sa obrátiť a dostáva základnú spätnú väzbu. Naopak, nedorozumenia, chaos a nezáujem zo strany zamestnávateľa môžu spôsobiť, že človek začne rozmýšľať nad odchodom skôr, než sa vôbec stihne zapracovať.
Dnešní brigádnici navyše vyrastajú v prostredí, kde majú k dispozícii viac informácií aj možností. Pred rozhodnutím si môžu porovnať ponuky, zistiť skúsenosti iných ľudí a jednoduchšie odhadnúť, či im daná práca bude vyhovovať. To prirodzene mení ich pohľad na to, čo by mala kvalitná brigáda ponúknuť.
Časté striedanie brigád preto nemusí byť iba prejavom nestálosti. Môže byť aj výsledkom toho, že ľudia lepšie rozpoznávajú prostredie, v ktorom chcú pracovať. Ak firmy chcú budovať stabilnejšie tímy, potrebujú ukázať brigádnikom, že nie sú iba dočasnou pomocou. Férové podmienky, rešpekt a otvorená komunikácia môžu byť tým rozdielom, ktorý rozhodne o tom, či človek odíde alebo zostane.